Nechcené dedičstvo v pohraničí.

(23.08.2005; Večerník; s. 6, 7; Turanec Igor)

Polená pre bunkromanov v Petržalke.

Iba niekoľko stoviek metrov od petržalskej panelovej výstavby smerom ku zelenej slovensko-rakúskej hranici tróni starý polozabudnutý bunker. Je to pozoruhodný pechotný zrub B-S-8. V zostave s ostatnými nemými svedkami starého hraničného opevnenia v tejto časti Bratislavy ho postavili tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny. Mnohé bunkre sú nielen majetkom armády, samosprávy či nikoho - ale možno aj nočnou morou pre historikov. Zatiaľ nevedno, aký bude ďalší osud týchto objektov.

Mnohé z týchto obranných historických stavieb nedokázali zničiť vojenskí stratégovia ani politické režimy. V 70. rokoch pri výstavbe petržalských sídlisk padlo za obeť niekoľko unikátnych betónových bunkrov. Ostatné dodnes "zázrakom" pretrvali. Spali. Neprestajne priťahovali pozornosť nadšencov vojenskej histórie - najmä súkromných bunkrológov, bunkromanov. Lenže na Slovensku je týchto zanietených ľudí stále ako šafranu. Nemajú na ružiach ustlaté. Kto z nich sa pokúsil o ambicióznejší muzeálny a renovačný projekt, tomu pri pokuse o záchranu kultúrneho dedičstva hodili buď vlastníci majetku alebo samosprávy poleno rovno do hlavy - nie pod nohy. Ale nemuselo by to tak byť.

Exemplárne prevalcovaný.

Názorným príkladom nezdaru je dlhoročný boj petržalského bunkrológa Ota Gyimesiho s orgánmi miestnej samosprávy, magistrátom, lobistami a neprajníkmi. Nakoniec prehral nerovnú ťahanicu o petržalskú parcelu číslo 5513, miesto známe ako Špic v záplavovom území pri prívodnom kanáli Zuzana v Ovsišti. Je tam okrem stožiara vysokého napätia umiestnený aj ďalší zo série starých nevyužitých veľkých betónových pechotných zrubov B-S-15. Dvojposchodová stavba vážiaca asi 2,5-tisíca tony pochádza z roku 1937. Oto Gyimesi s ňou pred desiatimi rokmi prišiel o nervy, peniaze i pokoj v súkromnom živote. Na strategickom Špici začal neúspešne realizovať pozoruhodný projekt prvého súkromného historického múzea v prírode na Slovensku - chcel založiť Military camp. V roku 1994 jeho kolosálne úsilie dokonca ocenili naši poprední historici prestížnou cenou Expozícia roka, ktorú každoročnou udeľuje časopis Pamiatky a múzeá. Nepomohlo to. Exemplárne Ota Gyimesiho prevalcovali konkurenčné skupiny - nahuckaní oponenti a byrokrati. Jeho ucelená expozícia je minulosťou. Zdá sa, že v hre o parcely na predmostí Petržalky dominujú vyššie záujmy. "V tomto pozoruhodnom človeku je záruka, že by svoje súkromné múzeum skutočne viedol na vysokej odbornej úrovni, ale na druhej strane je neuveriteľné, čo musí preskákať a čo všetko dokáže zmariť byrokracia a... Tam to smrdí zaujatosťou. Sme z toho zúfalí," konštatoval v roku 1996 PhDr. Peter Maráky, ústredný riaditeľ Slovenského národného múzea.

V civilizovaných krajinách sa betónové bunkre neraz menia na múzeá, skanzeny, pozoruhodné "obydlia", magnety turistického ruchu a názorného poznávania histórie. Ale u nás bunkre prekážajú záujmom veľkých hráčov s investíciami na strategických mestských pozemkoch. Preto im vyhovuje, že sa bunkre stávajú doménou pre vandalov, plieniteľov, bezdomovcov? Škoda.

 

Fortifikačné unikáty.

Zo Špicu sa vráťme späť k petržalskej pevnosti B-S-8, ktorá sa nachádza pri hranici s Rakúskom v tesnom susedstve unikátneho - ale trestuhodne zdevastovaného starého rakúsko-uhorského cintorína. Dvojposchodový bunker je pozoruhodným unikátom v sérii československého pohraničného opevnenia. Jeho strieľne sú totiž otočené do vnútrozemia. Boli tak absolútne chránené pred nepriateľskou paľbou. Ozrutné pevnostné zariadenia obranných línií boli v čase svojho vzniku horúcim hitom taktiky všetkých chladnokrvných politikov a generálov vtedajšieho sveta. Vždy rátali so špinavým masakrom. Takto sa vartovalo aj na našej hranici. Do ťažkých opevnení v líniách sa vyberali špeciálne cvičení vojaci. Neďaleko od zamknutého, armádou zakonzervovaného dvojposchodového B-S-8 drieme dočista prístupný "hotel" pre bezdomovcov - bunker B-S-7. Z historického hľadiska máme na tejto zanedbanej kóte ďalší pozoruhodný unikát. Stavebné torzo pevnosti pripomínajúcej dnes zborený "dom" patrí medzi prvé pevnostné stavby na území Československa. Takých stavieb viac niet! Pochádza už z roku 1934. Objekt, ktorý dnes nepatrí armáde, vznikol polooficiálne, tajne, ba v priamom rozpore s vtedajšou mierovou zmluvou s Rakúskom z roku 1919. Máme raritu rovno pod nosom. Ibaže neboduje pri názornom odkrývaní historických pikošiek. Zvyšok unikátneho systému fortifikácie pri Bratislave je dnes celoeurópskym unikátom. Zvláštnosťou je aj torzo murovanej makety tanku, ktorá sa nachádza medzi objektom B-S-7 a rakúskou hranicou. S najväčšou pravdepodobnosťou slúžila ako cvičný cieľ pre protitankové kanóny, ale nie je celkom isté, či to nebol falošný cieľ pre nepriateľa.

Nevýhoda či výhoda.

Výstavba opevnenia v Petržalke je rukopisom fortieľu stavebnej firmy Ing. Rudolfa Friča z Bratislavy. Do jesene 1938 firma kompletne dokončila celú obrannú líniu. Opevnenie Bratislavy dosiahlo, na rozdiel od iných úsekov, veľmi ucelenú pohraničnú bojaschopnosť. Predstavovalo v tom čase vzor čs. pevnostného pásma. Zdá sa, že veľkou nevýhodou týchto stavieb je, že sú v tesnej blízkostí zaľudnenej Petržalky. Podľa toho sú dokatované. Zdanlivá nevýhoda by sa však mohla zmeniť na prínos. Najmä ak by sa kompetentní zbavili predsudkov, ak by boli menej egoistickí a viac ústretoví nielen k strategickým investorom, ale aj k nadšeným kriesiteľom zvyškov domáceho kultúrneho - lokálneho petržalského, ba celonárodného historického dedičstva. Na Slovensku je približne dvesto pevnostných objektov, ktoré sú takmer neporušené. Bratislavské opevnenie prežilo takmer bez poškodenia nemeckú okupáciu v druhej svetovej vojne. Nebývalo to zvykom. Línia sa stala sa v roku 1945 súčasťou nemeckých príprav na obranu Festung Pressburg - Bratislavy. Po roku 1948 väčšina bratislavských pevností dominovala v hraničnom pásme s kapitalistickým Rakúskom. Naša armáda niektoré strieľne opäť demontovala a nainštalovala v nich kanóny zo sovietskych tankov T-34. A čo bude nasledovať? Budú betónové bunkre prekážať novým stavebným plánom? Poctivo postavené objekty sa nerozpadnú samy od seba. Sú z najkvalitnejšieho betónu. Čím je starší, tým je tvrdší. Betón odolal, keď ho testovali tlakom 450 kg na štvorcový centimeter. Nájdu sa ďalší pokračovatelia legendárneho súkromného múzejníka Ota Gyimesiho z Petržalky? Žiaľ, prvolezci bez konexií nedokážu odolávať tlakom finančných bratstiev a byrokratickej mašinérii.