1. uzávery ciest,
2. pevnôstky, zahrnuté do palebného systému.

Najprv sa budem venovať uzáverám ciest.

Hneď po prekročení trianonskej hranice sme pri budove českej colnice medzi dvomi betónovými blokmi našli postavenú železnú závoru. Celé rozmiestnenie sa zhoduje so závorou cestnej uzávery, uvedenou na obr. č. 1 i s dvomi betónovými telesami patriacimi k nej s tým rozdielom, že výška betónového telesa je len 1,10 m.

Na fotografii č. 1 je znázornená časť jedného betónového telesa, za ktorým sa nachádza budova českej colnice. Aby vozidlá nemohli obísť betónové telesá, rozmiestnili v ich predĺžení kúsky železničných koľajníc, zaliatych do betónového bloku. Tieto koľajnice sú tiež dobre viditeľné na fotografii č. 1. Na fotografii č. 2 je pohľad na toto isté betónové teleso zo strany Československa. Vpredu je vidno stĺp závory (samotnú závoru už naše jednotky odstránili). Za betónovým telesom vidno kúsky koľajníc, zabraňujúcich obídeniu.

                                                                                                     Fotografia č.1                                                            Fotografia č.2

Pokračujúc ďalej po cestnej komunikácii sme v obci Homok (v súčasnosti časť Šiah, situovaná za riekou Ipeľ, pozn. prekladateľa) našli jedno zariadenie na zúženie cesty. Presné rozmery a konštrukčný výkres sú uvedené na obr. č. 1.

Ako vidíme, pred závorou sa nachádzajúce betónové steny nútia vozidlá radiť sa za sebou do jedného radu a nedovoľujú vozidlám vyvinúť väčšiu rýchlosť. Samotná rúra závory je oceľová s priemerom 22 cm, ktorú je možné v zatvorenej polohe uzamknúť visiacou zámkou. Rúra bola namaľovaná červenými a bielymi pásmi. Oporné stĺpy závory boli obdobne vyhotovené z ocele a  zaliate do betónového telesa. Usmerňovacie steny vyhotovili z nekvalitného betónu a ako železnú výstuhu použili kúsky koľajníc, umiestnených v dvoch radoch.

Obrázok č.1

Fotografie č. 3 a 4 predstavujú búracie práce našej technickej jednotky. Na fotografii č. 4 sa nachádzajú koľajnice, ktoré slúžili ako železné výstuhy, avšak už oddelené od betónu.

                                                                                                    Fotografia č.3                                                             Fotografia č.4

Fotografia č. 5 zobrazuje celé zariadenie na zúženie cesty zo strany okypteného Uhorska v stave pred búracími prácami.

Fotografia č.5

Na cestnej komunikácii Homok - Šahy medzi pevnosťami označenými č. 9 a 10 (viď náčrt č. 1), použili tretiu závoru. Celé rozmiestnenie je zrejmé z fotografie č. 6. Koľajnice, nachádzajúce sa napravo a naľavo od závory boli zaliate do betónu. K tejto cestnej uzávere organicky prislúcha aj betónová stavba, označená ako č. 10, ktorej hlavný smer streľby je v osi cestnej komunikácie. Pevnôstka označená ako č. 10 je dobre zobrazená na fotografii č. 6. S ich podrobným popisom sa budem zaoberať v stati o pevnôstkach.

Fotografia č.6

Považujem za potrebné spomenúť, že terén medzi jednotlivými pevnôstkami nebol prispôsobený na obranu. V predpolí, okrem už opísaných troch cestných uzáver rozmiestnili len jedno alebo dvojradové drôtené prekážky. Pre uľahčenie streľby a pozorovania z opevnení hojne používali denundáciu terénu. Drôtená prekážka na fotografii č. 7 sa tiahne od pevnôstky označenej č. 1 východným smerom na ešte v súčasnosti české územie. Z fotografie sú zrejmé nedostatky drôtovania.

Fotografia č.7

Ako je zrejmé z náčrtu, prevzali sme 10 ks železobetónových pevnôstok. Pevnosti v Šahách sa podľa vzhľadu môžu v zhode s rozvojom stálych českých opevnení rozdeliť na dva základné typy. Do prvého typu radím pevnosti postavené na základe najstarších stavebných zásad, teda tie, u ktorých sú strieľne postavené voľne, bez akejkoľvek obrannej stratégie. Do druhého typu radím pevnosti postavené na základe novších stavebných zásad, ktorých strieľne z hľadiska obrany voči streľbe mali jednu zvláštnu stenu, tzv. ucho.

Pevnosti starého typu boli v teréne nápadné a už z veľkej vzdialenosti dobre viditeľné, kým pevnosti nového typu sú umiestňované za ochranné kamenné valy, čím sú v teréne lepšie maskované.

Z hľadiska maskovania pevností v Šahách boli použité tri rôzne spôsoby:

1. namaľovanie pevností na strakato,
2. pripevnenie krycej siete na oceľové háky vyčnievajúce zo stien,
3. zastavanie pevnosti do stavby, ladenej s okolím.

Fotografia č. 8 predstavuje pevnosť označenú č. 2, zakrytú krycou sieťou, vyhotovenou z trstiny z pohľadu pozemného pozorovateľa. Na fotografii č. 9 sa nachádza tá istá pevnosť po odstránení krycej siete. Je dobre vidno strieľňu a periskop.

                                                                                                  Fotografia č.8                                                                 Fotografia č.9

Na fotografii č. 14 sa nachádza pevnosť označená č. 5, okolo ktorej je drevená búda. Dosky z prednej strany už chýbajú, ale aj tak sa dá dosť dobre predstaviť si, ako bola pevnosť v búde ukrytá. Fotografia č. 15 predstavuje pevnosť po odstránení drevenej búdy.

Česi pred svojim odchodom väčšinu hnuteľného výstroja odviezli, avšak zo zvyškov nehnuteľného výstroja môžeme si vytvoriť prijateľný obraz o vnútornom vybavení.

Po tomto sa zameriam na podrobný popis jednotlivých pevnôstok.

1. Pevnosti, zabezpečujúce len čelnú paľbu.

Na obr. č. 2 sa nachádza pôdorys a jeden charakteristický rez.

Pevnosti označené č. 2, 3 a 8 sa vo všeobecnosti podobajú na tieto. V závislosti na prispôsobení sa terénu pôdorys môže byť trochu odlišný, avšak bez zmeny podstaty.

Na týchto pevnôstkach nie sú strieľne a pozorovateľne opancierované. Početné otvory na stene zo strany protivníka oslabujú už aj tak tenkú stenu (60 cm). Každá strieľňa je zatvárateľná vnútornou 40 mm pancierovou platňou. Zacielenie sa vykonáva priamo cez strieľňu. Čelné steny nie sú chránené a sú vynikajúcim terčom. Strieľne dovoľujú cca 83° vodorovný odmer. Ako maskovanie použili hlavne drevený rám s krycou sieťou z trstiny.

Obrázok č.2

Na fotografii č. 10 a 11 vidno pevnosť označenú č. 1.

                                                                                                Fotografia č.10                                                                 Fotografia č.11

Na fotografii č. 12 je zobrazený vchod do pevnosti označenej č. 1. Pri vchode dobre vidno vyústenie vetracieho otvoru. Fotografia č. 13 zobrazuje jednu zo strieľní pevnosti, označenej č. 2.

                                                                                               Fotografia č.12                                                                    Fotografia č.13

Pevnosť č. 5 je bojové postavenie s celkom malou hrúbkou stien (50 cm) bezprostredne pri vstupe do Šiah pri moste ponad rieku Ipeľ. Hlavný smer streľby je na cestu. Pevnosť je opatrená len jednými vchodovými dverami, vchodovú predsieň nemá, strieľne nie sú opancierované, samostatný pozorovací otvor nemá.

                                                                                               Fotografia č.14                                                                    Fotografia č.15

Pevnosť označená č. 10 je celkom odlišného systému a určenia od predchádzajúcich a je zobrazená na fotografiách č. 16 a 17. Pevnosť je zariadená výhradne na obranu cestnej komunikácie Homok – Šahy. Je to celkom malá pevnosť, bez ochranného násypu, s jednou opancierovanou strieľňou. Opancierovanie strieľne je vidno na fotografii č. 17. Hrúbka stien v porovnaní s predchádzajúcimi objektmi je nápadne veľká (hrúbka steny a stropu 100-100 cm). Vchod je zhodný s vchodom do pevnosti označenej č. 9 (pozri obr. č. 4).

                                                                                               Fotografia č.16                                                                    Fotografia č.17

Pevnôstka má pri vchode vyúsťujúci otvor na vrhanie granátov a nachádza sa tu namontovaný periskop. Na fotografii č. 16 môžeme vidieť vyústenie oceľovej rúry, umiestnenej v otvore periskopu. Na obidvoch fotografiách sú naľavo od strieľne viditeľné kusy koľajníc, ktoré boli použité pri cestnej uzávere. Tak závory, ako aj ostatné časti koľajníc už naše technické jednotky odstránili. Zo steny vyčnievajúce oceľové háky slúžia na pripevnenie trstinových sietí, použitých na maskovanie.

 
2. Pevnosti pre bočné paľby.

Pevnosti označené ako č. 4, 6 a 7 sú v podstate rovnaké, ich pôdorys a charakteristický rez môžeme zhliadnuť na obr. č. 3. Strieľne sú opancierované. Predné steny sú chránené kamenným valom, pričom podľa výpovede obyvateľstva na tento účel boli použité čadičové kamene priemeru 15 – 40 cm. Kým výhľad z pevnôstok, znázornených na obr. č. 2 bol zabezpečený cez strieľňu alebo pozorovací otvor, tu je teoreticky možné sledovať okolie pomocou periskopu. Len ak sa znemožní pozorovanie pomocou periskopu, vykoná sa cez strieľne. V tomto prípade je možné len bočné pozorovanie a výhľad smerom na nepriateľa a dozadu nie je možný. Tieto pevnosti boli opatrené jednoduchými ventilátormi. Ich strieľne dovoľujú max. 45° odmer.

Obrázok č.3

Fotografia č. 18 je záber pevnosti označenej č. 4, kým fotografia č. 19 zobrazuje pevnosť označenú č. 6. Na fotografii je dobre viditeľný vetrací otvor na zadnej stene, kým na fotografii č. 18 je predĺženie oceľovej rúry, ktorá slúži na ochranu periskopu. Na obidvoch fotografiách je dobre vidno ochranný kamenný násyp a rozmiestnenie ochranných uší, chrániacich strieľne.

                                                                                               Fotografia č.18                                                                    Fotografia č.19

Pôdorys pevnosti označenej č. 9 je podobný predchádzajúcim, avšak má podstatne hrubšie steny. Rozmiestnenie na pôdoryse a jej dva charakteristické rezy zobrazuje obr. č. 4.

Obrázok č.4

Stoly, znázornené na obr. č. 2 a 3 sme už nenašli, je pravdepodobné, že rozmiestnenie bolo rovnaké. Strieľňa bola opancierovaná. Nakoľko opancierované strieľne mali všade rovnaké panciere, môžeme toto riešenie považovať za normu. Na obr. č. 4a je vidno jeden takýto normovaný pancier na ochranu strieľne. Hrúbka panciera strieľne na boku je 12 mm, vnútorná čelná stena má 40 mm.

Obrázok č.4a

Na fotografii č. 20 je vidno naľavo od vchodu otvor na vyhadzovanie ručných granátov, kým napravo od vchodu je vetrací otvor.

 Fotografia č.20

Doposiaľ som sa snažil opísať konštrukciu jednotlivých pevností. Kvôli vytvoreniu celkového obrazu je však potrebné, aby som sa zaoberal aj vnútornou výbavou pevnôstok. Túto by som mohol rozdeliť nasledovne:

a)      vnútorný obklad,

b)      vetranie,

c)      plynová uzávera,

d)      spojenie,

e)      pozorovanie,

f)       streľba,

g)      zariadenia, slúžiace na bezprostrednú ochranu pevnosti,

h)      iné zariadenia.

K písmenu a): Pevnosti boli obložené ohobľovanými doskami. Počas stavby tieto dosky slúžili ako vnútorné debnenie (šalovanie), potom mali zachytávať pády oddelených vnútorných častí počas ostreľovania. Slúžili aj ako zachytávače striel. Pod doskami sa našli aj laty, zapustené do betónovej steny, čím sa do stien dali zatĺcť aj klince. Tento spôsob obkladania je veľmi jednoduchý. Drevený obklad poskytoval určitý stupeň izolácie a tlmenia zvuku.

K písmenu b): Našli sme dva spôsoby vetrania. Vetranie pevností je vyriešené jednoduchými vetracími otvormi. Vo vnútri pevnosti oproti vchodu na vnútornej stene, miestami na oceľových konzolách (obr. č. 3), umiestnili jeden ručne poháňaný ventilátor. Z rozmiestnení ostatnej výbavy pevností sme usúdili, že ventilátor vytláčal vzduch z pevnosti, čím v dôsledku zriedenia vzduchu došlo k nasatiu čerstvého vzduchu dovnútra. Veľkým nedostatkom tohto riešenia je, že s nasatým vzduchom sa dostali dovnútra aj bojové plyny a splodiny horenia, ako aj plyny, vzniknuté pri streľbe.

K písmenu c): Z hľadiska ochrany voči bojovým plynom sme v pevnostiach nenašli žiadne zariadenia. Do vetracieho otvoru a otvoru pre vyhadzovanie ručných granátov by bolo možné také ventilačné zariadenia umiestniť. Vyhotovenie otvorov pre periskop, strieľne a vchod nedovoľuje vyvodiť záver o existencii akejkoľvek protiplynovej ochrany.

K písmenu d): Každá pevnôstka bola opatrená otvorom pre vyvedenie káblovej linky. Takto možno predpokladať, že k ich výbave patril aj telefónny prístroj.

K písmenu e): Pri pevnostiach staršieho typu sa pozorovanie vykonávalo cez pozorovacie štrbiny (pri pevnosti označenej č. 5 len cez strieľne, kým pri novších typoch principiálne cez periskopy). Ku každému streleckému stanovisku prislúchal jeden periskop. Pre periskop sa v streche nachádzal otvor priemeru 12 cm, ktorý bol vystlaný oceľovou rúrou. Oceľová rúra vyčnievala z muriva strechy tak dole, ako aj hore.

K písmenu f): Pred každou strieľňou sa nachádzal stôl, ležiaci na betónovej konzole (obr. č. 2 a 3), na ktorý umiestnili 8 – 10 cm hrubú elastickú vrstvu (do cementovej malty namočená zlisovaná drevená vlna). Palná zbraň sa umiestnila na tento stôl.

     K písmenu g): Bezprostrednú ochranu poskytovali panciere strieľní a pozorovacích štrbín. Všetky pancierové platne odniesli a tak ich presné rozmery a princíp činnosti sme nemohli overiť. Vychádzajúc z rozmerov lôžok, vhodných na uloženie pancierových platní ich hrúbka mala byť 40 mm. Vo vodorovnom smere sa mohli odsunúť do strany.

Na bezprostrednú ochranu slúžila aj dvojitá ochrana vchodu okrem pevnosti označenej ako č. 5, kde ochrana vchodu úplne chýbala. Keď sa nepriateľ priblížil zozadu k úkrytu a dostal sa do blízkosti vchodových dverí, tak cez rúru, slúžiacu na vyhadzovanie ručných granátov a nachádzajúcu sa pri vchode mohli vyhodiť ručný granát (obr. č. 5).

Inak vchod vonkajších dverí bolo možné sledovať aj cez vchodovú strieľňu. Ak aj nepriateľ zabráni vyhodeniu ručných granátov upchaním otvoru, tak cez vchodovú strieľňu je možné naňho zahájiť paľbu.

Obrázok č.5

K písmenu h): Pevnosti okrem pevnosti označenej č. 5 mali namontované dvoje vchodových dverí. Vonkajšie dvere mali riedke mrežovanie (4 až 5 cm), vnútorné dvere boli vyhotovené z plného pancierového plechu neznámej hrúbky.

V podlahe pevností sme našli otvor rozmerov 25 x 25 cm a hĺbky 40 cm, uzatvárateľný platňou z liateho železa. Pravdepodobne slúžil ako núdzový záchod.           

Vchody pevností v blízkosti Ipľa boli chránené proti zaliatiu vodou takým spôsobom, že pred vchodom bola plocha rozmeru 1 x 1 m ohradená stenou z nízkeho nekvalitného betónu (fotografia č. 19).

Pevnosti boli obsadené mužstvom v počte 3 krát počet ich strieľní, a výzbroj činila (okrem osobnej výzbroje jednotlivca) jeden guľomet (ťažká puška, samopal) na strieľňu.

Našu pozornosť upútalo, že nikde sme nenašli samostatnú miestnosť pre uloženie streliva, následkom čoho sa v jednotlivých pevnostiach tak, aby sa v nich dalo aj pohybovať mohlo zmestiť len obmedzené množstvo streliva. Odhadom sa do pevnosti zmestilo nanajvýš 18 ks debničiek po 1200 ks nábojov. V pevnosti, naplnenej strelivom a vyzbrojenej palnými zbraňami ľahnúť si vôbec nebolo možné a sadnúť si mohli len niektorí.

V spojitosti s opisom a oboznámením sa s pevnôstkami, ktoré sa dostali do nášho vlastníctva v Šahách si môžeme vytvoriť iba všeobecný obraz o opevňovacích činnostiach Čechov. Prednesené poznatky opisujú len nepatrný úsek z českej technickej ochrany hraníc. Nemôžeme z toho vyvodiť záver stavebného či organizačného charakteru. Aplikácie opevňovacích typov a elementov na iných úsekoch hraníc dajú zaiste iný obraz. To ani nemôže byť inak, lebo opevnenie nie je nič iné, ako do zeme zafixovaná taktika.

Koppány Ernő, upravené,  preklad Ján Kurta